Zapamätanie a učenie sa

                Zapamätanie môže byť úmyselné alebo neúmyselné. Pri neúmyselnom si zapamätáme niečo bez toho, že by sme si vytýčili cieľ zapamätať si a tiež bez akéhokoľvek úsilia (zapamätáme si veľa podrobností, ktoré sme videli na ulici, ako bol kto oblečený atď.

                Pri úmyselnom zapamätaní si kladieme určitý cieľ zapamätať si to a to. Klasickým príkladom je učenie.

Podmienky úspešného úmyselného zapamätania

                1. Predovšetkým si treba jasne vytýčiť cieľ. Cieľom musí byť nielen vnímať a pochopiť materiál, ale si ho aj zapamätať.

                2. Učiť sa s úmyslom zapamätať si na dlhší čas. V tejto oblasti bolo vykonaných veľa experimentov. Napr. jednej skupine dali naučiť sa básničku s tým, že ju budú na budúcej hodine skúšať, druhej s tým, že je budú skúšať o mesiac. V skutočnosti vyskúšali obe skupiny o dva mesiace - druhá skupina si pamätala oveľa viac ako prvá.

                3.Vzťah zodpovednosti k úlohe zapamätať si určitú látku (ak viem, že je to pre mňa dôležité, lepšie sa to naučím).

                4. Aktívna činnosť s materiálom. Teda nie iba jednotvárne čítanie materiálu, ale nejaká činnosť s nám. Napr. usporiadanie do rôznych grafov atď. Rovnako je to pri učení sa cudziemu jazyku; oveľa lepšie si zapamätáme slovíčka, ak s nimi budeme manipulovať, zaraďovať do viet atď.

Spôsoby  uľahčujúce zapamätanie látky

                1. Rozdelenie látky v mysli podľa významových zoskupení.

                2. Vyčlenenie významných operných bodov.

                3. Porovnávanie a spájanie v mysli toho, čo už vieme s tým, čo sa práve učíme.

                4. Usilovať sa preložiť si látku do svojho jazyka, t.j. to známe: „povedz to svojimi slovami“.

                Aby však boli naše vedomosti trvalé, je naprosto nutné opakovať. Aby bolo opakovanie úspešné, je do neho treba vnášať rozmanitosť. To sa robí niekoľkými spôsobmi:

                a) Predovšetkým ide o spestrenie samotného obsahu látky tým, že k tomu, čo sa už žiaci naučili predtým, pridávajú sa niektoré iné, nové poznatky.

                b) Rozmanitosť opakovania. Pomocou rôznych úloh, grafov, v ktorých je učivo obsiahnuté.

                c) Zapojiť učivo do riešenia nových úloh a využiť aktivitu žiakov.

                Opakovanie musí byť aktívne, uvedomelé, musí v sebe zahŕňať momenty tvorivej činnosti.

Rozdelené opakovanie

                Úspech opakovania nezávisí iba od množstva opakovania,ale aj od toho, ako toto opakovanie nasleduje za sebou v čase. Je treba rozlišovať dva druhy opakovania: koncentrované a časovo rozdelené.

                V prvom prípade jednotlivé opakovania nasledujú za sebou bezprostredne, v druhom sú od seba oddelené menšími alebo väčšími časovými intervalmi.

                Experimentálne výskumy svedčia jednoznačne o tom, že časovo rozvrhnuté opakovanie je produktívnejšie ako koncentrované. Platí to nielen o pohybovej pamäti (učenie sa hry na husliach, tenisu, vypracúvanie akéhokoľvek návyku), ale aj u duševnej práci. Práve pri učení by bolo potrebné venovať rozdelenému opakovaniu veľkú pozornosť. Rýchla príprava na skúšky (koncentrovaná v čase) nikdy nemá trvalý efekt. Celá tá námaha so skúškou tak vlastne ani nestála za to, pretože pre život z takých vedomostí nezostane nič, všetko sa zabudne.

Reprodukovanie počas učenia sa

                Experimenty dokazujú, že v prípadoch, kedy sa ešte počas učenia pokúšame z času na čas už reprodukovať, ešte skôr ako sme sa látku naučili, je zapamätanie produktívnejšie, ako v prípade, keď také pokusy nerobíme (je to aktívnejšie, uvedomujeme si chyby).

Tempo učenia

                Malo by byť čo najväčšie, aby nemohli vznikať vedľajšie, postranné myšlienky. Samozrejme, že nesmie byť tak rýchle, aby nám unikal význam toho, čo čítame. Toto platí nielen pre učenie sa, ale aj pre učiteľa pri prednášaní.